Ovce, vlna a jej spracovanie
O chove oviec na Slovensku a ich využití
Ovčia vlna je materiál s nenapodobiteľnými vlastnosťami, ktoré má najmä vďaka svojmu zloženiu (pripomína špongiu, alebo duté vlákna). Ide najmä o termoregulačnú vlastnosť, vďaka čomu v zime hreje, v lete chladí. Vlna je tiež schopná nasiaknuť vlhkosť (z tela, alebo z vonkajšieho prostredia), avšak nebude vám zima, vlna totiž hreje aj mokrá. Vlna má rovnako samočistiacu schopnosť, takže bežných pachov sa zbavíme jednoduchým vyvetraním výrobku. Pokiaľ výrobok nie je vyslovene znečistený, netreba ho vôbec prať.
Vlna je obnoviteľný prírodný zdroj. Stále dokola rastie, stále sa strihá, bude tu navždy, kým sa ovce budú chovať. Tento nekonečný zdroj sa stal aj námetom pre naše logo.
Niečo málo z ovčiarskej histórie
Je známe, že ovce sa chovali na území Slovenska už v neolite (asi 7000 rokov pnl). V stredoveku tvoril ich chov väčšinu celkového chovu hospodárskych zvierat, vtedy to bol nížinný chov, pričom sa ovce chovali skôr na mäso a vlnu. Neskorší salašnícky chov bol zameraný najmä na mliekový úžitok oviec tak, ako ho poznáme aj dnes.
Na Slovensko sa počas valašskej kolonizácie (14 – 17 storočie) dostalo nenáročné hrubovlnné plemeno valaška. Neskôr jemnejšia cigája, ale aj hrubovlnná racka chovaná najmä na južnom Slovensku. Keď sa v 18. storočí rozšírilo manufaktúrne spracovanie vlny, začal stúpať záujem o jemnejšiu vlnu a tak dochádzalo ku kríženiu oviec s jemnovlnnými plemenami a chov plemena merino. Manufaktúry z neho vyrábali prevažne súkno, ktoré bolo veľmi žiadané.
Z vlny sa vyrábali tiež klobúky, guby, ponožky, papuče, kapce, svetre, šály, koberce, kapsy, šnúry ale napríklad aj nite na vyšívanie. Vlna bola vždy veľmi hodnotným artiklom. Ešte donedávna…
Ručné spracovanie vlny bolo bežné ešte pred 100 rokmi, no rozšírením industrializácie postupne zanikalo a kvalitné vlnené súkno nahradili pleteniny z umelých vlákien.
Súčasná situácia ovčiarstva a vlny
V posledných rokoch však je možné vidieť vzrast záujmu o pradenie i plstenie ovčej vlny; remeselníkov i remeselníčky vídame na jarmokoch, pribúdajú blogy… ľudia sa znovu zaujímajú o prírodné materiály a ručné práce, remeslo nevynímajúc.
Súčasne sa postupne rozširujú malé chovy, kde chovatelia často potrebujú pre svoju spotrebu len pár jedincov. Okrem mäsového či mliekového úžitku ich používajú aj ako “ekologické kosačky”. Ide o širokú škálu ovčích plemien a ich krížencov – cigaje, valašky, frízsky, suffolky, kenty, romanovské, lakony, askánske merino, ale aj menej známe quessantské, ille de france, walliser, texel, zwartbles, jacobské, shetlandky, berrichon du cher, clun forest, oxford down, vresové ovce a mnoho ďalších… Viac o plemenách a ich vlne sa dozviete napríklad na stránkach Zväzu chovateľov oviec a kôz (www.zchok.sk).
Zároveň dnes už nie je výnimočné chovať lamy, angorské králiky, kašmírové či mohérové kozy. Srsť zvierat sa u niektorých druhov strihá, u iných len vyčesáva – napríklad kašmírové kozy. Aj tieto druhy srsti sú vhodné na spracovanie, pre lepšie vlastnosti priadze sa väčšinou používajú ako prímes k ovčej vlne.
Načo chovať ovce?
Okrem svojich nepopierateľných úžitkov, chovať ovce je vecou zachovania tradícií a v neposlednom rade aj krajinotvorby. V súčasnosti je veľmi vyzdvihovaný praktický úžitok oviec, ktoré ľuďom slúžia ako kosačky, no ovce sa oddávna chovali pre svoj trojaký úžitok. Mäso – mlieko – vlna. Áno, aj na vlnu, hoci v posledných desaťročiach sa na to skoro zabudlo. Slovenská vlna predsa hryzie! Alebo nie?
Každá vlna má svoje výborné úžitkové vlastnosti, a ako ich využijeme, to je na nás. Všeobecne platí, že priadza z hrubovlnného plemena nie je príjemná na tele, preto je vhodná skôr na papuče, či koberce. Stredne hrubé vlákna sú vhodné na priadze používané na ponožky, alebo bytový textil… Na výrobky, ktoré nosíme na tele je najvhodnejšia priadza z jemnovlnného plemena, čo však nemusí znamenať, že to môže byť len merino vlna. Medzi týmito druhmi je škála rôznych iných plemien a ich krížencov a výrobkov, na ktoré je to ktoré rúno vhodné. A to sa môže líšiť aj od podmienok chovu, rodičov, zdravotného stavu konkrétnej ovce. Na jednej ovci sa tiež môžu nachádzať rôzne hrubé vlákna – jemnejšie na bokoch, hrubšie na chrbte a zadku. Problematiku “plemennej priadze” (breed specific yarn) viac približuje tento blog https://www.nasavlna.sk/2020/05/30/vlna-podla-plemien-tzv-breed-specific/.
Prečo sa starať o ovčiu vlnu ešte kým je na ovci a ako ju správne ostrihať?
Chceme či nie, ovce, ktoré chováme, musíme zo zdravotných a zootechnických dôvodov minimálne (v závislosti od plemena) raz do roka ostrihať. Ale čo s vlnou? Už dlho sledujeme túto nemilú situáciu. Chovatelia skladajú vlnu, lebo ju nemajú kam dať na spracovanie, niet komu predať. Čo s ňou majú robiť? Často vlna končí vyhodená, zakopaná v lese, alebo sa páli. Ovčia vlna je pritom v legislatíve definovaná ako vedľajší živočíšny produkt a ako taký musí byť zneškodnený zodpovedajúcim spôsobom.
My si však myslíme, že je to veľká škoda. Vlna má úžasné vlastnosti a nesmierne širokú škálu využitia, preto ponúkame služby pre tých zákazníkov, ktorí vlnu nezatratili a hľadajú spôsoby jej využitia.
No ak chceme striž z oviec v budúcnosti použiť, už pri ich chove musíme dbať na podmienky, v ktorých sa denne pohybujú. Najkrajšiu vlnu majú ovce strihané v jeseni (teda nie po zime, kedy sa kŕmia senom), ovce, ktoré sa pasú vonku, na paši, z ktorej sme už predtým odstránili rastlinné nečistoty (bodliaky či repík). Strihať sa musí v čistých podmienkach, strihač má byť upovedomený, že vlna pôjde na spracovanie, rúno by nemalo mať zástrihy, treba ho zbaviť najväčších nečistôt, zrolovať, zabaliť do priedušných vriec a čo najskôr oprať.
Na čo je dobrá opraná ovčia vlna?
Špinavá tzv. potná vlna nie je vhodná na priame použitie. Obsahuje rôzne množstvá lanolínu, rastlinné a živočíšne rezíduá, prach, hlinu, často stopy moču a výkalov. Vlna sa preto po vytriedení hrubých nečistôt a nepoužiteľných častí musí oprať. Opranú vlnu môžeme ručne načechrať a použiť ako výplň do hračiek, vankúšov, na izolácie malých stavieb a pod. Ak ju chceme použiť na priadzu alebo na plstenie, rúno musíme učesať.
Na čo je dobrý česanec?
Česanec môže byť vo forme plátu alebo prameňa. Najčastejšie sa používa na suché či mokré plstenie alebo pradenie. So samotným prameňom sa však tiež dá aj pliesť, ide o pletenie na rukách, môžete upliesť mega deky, hniezda pre bábätká, vankúše, puff sedacie vankúše, navyše budú tieto výrobky trvácejšie ako z jemnej merino vlny, ktorá má tendenciu sa viac žmolkovať. Česance využívajú zákazníci venujúci sa technike arttex, suchému či mokrému plsteniu, tkaniu, výrobe bábik, ale hlavne pradeniu.
Ovčia vlna je zaujímavá aj ako izolačný materiál. Izolovať môžeme pranou rozvoľnenou vlnou menšie i väčšie plochy ručne, alebo formou fúkanej izolácie (napríklad http://isowool.sk/), alebo vlnou špeciálne upravenou v plátoch (https://www.naturwool.sk/). Je vhodné, aby vlna, ktorú chcete použiť na izolovanie, bola tiež vypraná a ošetrená proti škodcom. Vrkoč upletený z nášho česanca je možné použiť na izolovanie dreveníc, okien, dverí a pod.
Zdroje
J.N. Kováčiková: Spracovanie ovčej vlny. ÚĽUV, 2019.
J. Zajonc: Premeny vlákna. Edition Ryba, 2013.
www.uluv.sk
www.nasavlna.sk
www.zchok.sk
www.pssr.sk
https://www.ewe.network/home